Náš najväčší omyl: Výber talentu namiesto jeho identifikácie

Mnoho mládežníckych trénerov sa pýši tým, že sú vynikajúci v identifikovaní talentu a preukazujú to výsledkami svojho družstva jedenásťročných športovcov. Lenže oni neidentifikujú talent, oni talent vyberajú. Rozdiel je markantný a veľmi ničivý pre budúcu zásobu talentu v mnohých športoch.

Výber talentu je proces vyraďovania hráčov na základe ich súčasných schopností zúčastniť sa a byť úspešnými na podujatiach konajúcich sa v blízkej budúcnosti. Na druhej strane identifikácia talentu je predpoveďou budúcej výkonnosti založenou na hodnotení súčasných fyzických, technických, taktických a psychologických kvalít. Výber talentu je veľmi jednoduchý; identifikácia talentu je umenie. Jedno prináša úžasné výsledky okamžite, druhé vytvára elitných športovcov a víťazné tímy pre budúcnosť.

Snaha zvíťaziť za každú cenu, v súčasnosti podporuje výber talentov. Ak je tréner tlačený rodičmi alebo klubom do víťazstiev, alebo ak cíti potrebu vyhrať preto, aby podporil svoje vlastné ego, stáva sa niekým, kto talenty len vyberá. Ak ste zameraný na výber talentov, vyberáte si športovcov, ktorí vám pomôžu vyhrať teraz a ostatných vyradíte. Posudzujete súčasnú športovú výkonnosť, technické schopnosti a znaky, ktoré pomáhajú dosahovať krátkodobý cieľ. Obyčajne vyberáte najväčších, najsilnejších a najrýchlejších športovcov a dávate im mnoho priestoru. Limitujete priestor deťom, ktoré tieto znaky nevykazujú a tvrdíte im, že ak chcú hrať, musia trénovať tvrdšie, stať sa pevnejšími, atď. Kričíte na ne, pretože sa k lopte nedokážu dostať dostatočne rýchlo alebo nedokážu vystreliť tak dobre, aby skórovali. Hovoríte im, že tento typ tlaku budú zažívať aj keď budú starší a preto je dobré ak sa s ním stretávajú už teraz.

Podľa posledných štatistík 70% takýchto detí končí s organizovaným športom do veku 13 rokov!

Na druhej strane, identifikátori talentu hľadajú mladých športovcov, ktorí nemusia byť momentálne tými najlepšími, ale vykazujú fyzické aj psychické predpoklady sa nimi v budúcnosti stať. Možno len zatiaľ dostatočne nevyrástli alebo boli vystavení vysokému stupňu trénovania. Možno nie sú v súčasnosti dostatočne zruční, ale vykazujú vysokú schopnosť trénovania, vnímavosť voči tréningu a motiváciu učiť sa. Identifikovanie talentu vyžaduje schopnosť zvážiť všetky fyzické, fyziologické, psychologické a technické ukazovatele športovca, rovnako ako aj to, či dieťa má alebo nemá potrebnú dávku „dobrého inštinktu,“ ktorý je na ceste k vrcholu potrebný.  

Identifikácia talentu vyžaduje dlhodobý prístup pri výbere a rozvoji hráčov a zameriava sa na trénovanie čo najväčšieho počtu hráčov bez výberu elitných a vyraďovania menej šikovných športovcov. Existuje mnoho faktorov, ktoré ukazujú, či dieťa bude úspešné alebo nie, ale len málokedy sú hlavným faktorom výsledky v mládežníckom veku.

Vo fascinujúcej štúdii juniorských hráčov tenisu v rokoch 1994 – 2002 hodnotil Piotr Unierzyski 1000 hráčov z 50 rôznych krajín vo veku 12 – 13 rokov. Medzi inými aj budúce tenisové hviezdy ako Roger Federer, Kim Clisters a iné. Vo svojej štúdii zistil, že zo všetkých týchto hráčov, tí, ktorí sa prebojovali do prvej 100-vky v profesionálnom rankingu boli:

- o 3-4 mesiace mladší ako priemerný vek ich skupiny

- tenší a slabší ako ich veková skupina

- väčšinou rýchlejší a obratnejší ako priemer

- hrali menej zápasov ako bol priemer top hráčov  v ich vekovej skupine

- ich priemerný počet tréningových hodín bol o 2 až 4 hodiny menej ako počet tréningov najlepších hráčov v ich vekovej skupine

- mali rodičov, ktorí ich podporovali, ale nezapájali sa do ich športového života nadmerne

Porovnajme teraz tieto údaje s mladými elitnými športovcami v Spojených štátoch. Je hráč, ktorý je mladší, tenší a slabší, trénuje a hrá menej ako jeho vrstovníci a jeho rodičia nie sú nadmerne zainteresovaný do jeho športu, prototypom športovca patriaceho do „All stars“ 11-ročných? Určite nie. Viem že toto je veľmi zjednodušené, ale pochopili ste, na čo som chcel poukázať?

Americký mládežnícky šport je príliš často zameraný na výber talentu namiesto je ho identifikácie. Zaujímame sa len o okamžité víťazstvo, o to ako sa dostať do ESPN alebo dostať sa do nejakého hypotetického národného rebríčka detských hviezd. Áno, niektoré kluby  majú aj svoje B a C družstvá a rozvíjajú veľké množstvo hráčov. Iné majú tiež B a C tímy, v ktorých sa hráči často stretávajú s menej skúsenými trénermi, menej oddanými spoluhráčmi a v konečnom dôsledku s omnoho menšími skúsenosťami. Hovoríme, že ich rozvíjame do budúcnosti, ale popravde ich používame na vyrovnávanie rozpočtu. Vyberáme talenty, ktoré nám pomôžu zvíťaziť okamžite, pretože ak to neurobíme, tak ich vezme náš súper a vyhrá a naši najlepší hráči nás opustia. Neidentifikujeme a nerozvíjame hráčov, ktorí vykazujú schopnosť stať sa elitnými športovcami po pubertálnom veku. Vyberáme tých, ktorí sú elitní práve teraz, no často nemajú charakteristiky športovca, ktoré sú potrebné pre dlhotrvajúcu elitnú výkonnosť.

Dôraz na výhry pred strednou školou ničí mládežnícky šport. Toto je dôvod, prečo nás v mnohých športoch na elitnej úrovni dokážu porážať krajiny, ktoré majú 100-krát menej obyvateľov ako USA. Pretože oni naozaj identifikujú a rozvíjajú budúci talent bez selekcie založenej na súčasných výsledkoch. Vzhľadom na množstvo obyvateľov stále dokážeme byť úspešní na medzinárodnej úrovni, ale je mnoho krajín, ktoré sa pomaly ale isto dokážu na nás doťahovať v takmer každom športe. Je to preto, že identifikujú a rozvíjajú talent lepšie ako my.

Ako to môžeme zastaviť? Tu je niekoľko jednoduchých myšlienok pre mládežnícky šport, ktoré by nemalo byť náročné implementovať:

1. Prestaňme vyberať a vyraďovať hráčov v mladom veku a rozvíjajme rovnako čo najväčšie množstvo hráčov, nielen tých elitných. Čítal som, že napríklad Švédsko produkuje najviac hráčov NHL na obyvateľa než akákoľvek iná krajina. A oni nevyraďujú hráčov pred vekom 17 rokov. Hmmm.
2. Zamerajme sa na rozvoj všetkých hráčov v najmladšom veku s kladením dôrazu na to, aby sme pomohli tým menej zručnejším doťahovať sa na tých šikovnejších. Pretože v čase, keď dokončia svoj telesný vývoj, budeme mať omnoho väčšie množstvo adekvátne zručných športovcov a budeme si mať z čoho vyberať. Namiesto toho, aby sme v ponuke mali len deti, ktorým síce v 12 začali rásť fúzy, no v 13 prestali rásť oni.
3. Ukončime snahu o víťazstvo za každú cenu v detskom športe. Zrušme regionálne a národné majstrovstvá a televízne podujatia ako Little League World Series (toto podujatie beží od roku 1946 za ten čas vyprodukovalo "úžasných" 27 hráčov elitnej súťaže Major League!).
4. Vzdelávajme našich trénerov tak, aby rozumeli rozdielu medzi výberom a identifikáciou talentu a potom ich učme a podporujme v jeho rozvíjaní namiesto v snahe o okamžité víťazstvo.

Toto je len začiatok, ale ak nezačneme robiť drastické zmeny v našom mládežníckom systéme športu, budeme len sledovať menšie krajiny, ako sa k nám stále viac a viac približujú a prekonávajú nás v mnohých športoch. Nie sme elitnou krajinou futbalu, pretože nepatrí k našej kultúre. Upadáme v bejzbale. Aj v basketbale sa rozdiely medzi krajinami už zmenšujú. Prečo? Pretože sa naši súperi nespoliehajú na systém rozvoja hráča založený na veľkej členskej základni a hlúpom šťastí.

A čo je najlepšou časťou celej tejto zmeny? Naše kluby a školy budú mať omnoho väčšie množstvo zručných športovcov, z ktorých si budú môcť vyberať, ale tiež omnoho viac zdravších a správne dozretých detí. Budeme mať menej stresované rodiny, či už finančne, alebo úzkostne, pretože ich deti budú opäť môcť byť len deťmi a nebudú prežívať tlak, aby svojho 10 ročného syna poslali cestovať niekam 2000 míľ ďaleko hrať zápas. Dovolíme trénerom trénovať a rozvíjať nielen dobrých športovcov ale aj dobrých ľudí.

Mnoho zručných športovcov? Nižšie náklady? Menej času stráveného športom a viac s rodinou a v škole? Väčší úspech pre naše národné tímy a elitných športovcov??

Toto stojí za zmenu.

Autor: John O´Sullivan

Zdroj: https://changingthegameproject.com/our-biggest-mistake-talent-selection-instead-of-talent-identification/

-DK-