Skorá špecializácia a celoročný tréningový cyklus ničia mládežnícky hokej.
Dnešná hokejová kultúra ničí budúcnosť hokejovej mládeže. Celoročné tréningové plány pre najmenších hokejistov a vytváranie tlaku, aby vždy robili viac a viac, poškodzujú malých hokejistov nielen emocionálne, ale tiež po športovej a telesnej stránke. Mnohí argumentujú tým, že ak chcete vychovať z dieťaťa špičkového hokejistu, musíte sa začať veľmi skoro špecializovať na hokejové tréningy. Nemôže byť horšieho názoru, ako je tento!
Skorá špecializácia znamená, že sa dieťa (alebo je ho rodič) rozhodnú od malička plne sústrediť všetko úsilie iba do jedného športu a zaoberajú sa veľkým množstvom opakovaní špeciálnych monotónnych cvičení, ktorých cieľom je maximalizovať rozvoj zručnosti pre jeden šport. Problémom však je, že vo veľmi mladom veku sú takéto cvičenia škodlivé pre správny športový ale hlavne telesný rozvoj a v neskoršom veku spôsobujú športovcovi mnoho zdravotných problémov.
Veľkým problémom skorej špecializácie je aj to, že pravidelné precvičovanie monotónnych cvičení nevykonávajú deti tak, ako by mali, pretože v tomto veku nedokážu udržať pozornosť dlho na jednom mieste, nedokážu sa teda sústrediť na to, aby vykonávali cvičenia technicky správne a nevytvárajú si správny návyk.
Celoročný tréningový cyklus tiež spôsobuje u detí únavu a vyhorenie. Deti potrebujú odpočinok a zotavovacie obdobie rovnako ako dospelí. Deti sa potrebujú zo športu tešiť, nie sa do tréningov nútiť. Taký tréning, na ktorom sa zúčastňujú preto, lebo musia, im ani po športovej, ani po psychickej stránke nedá nič z toho, na čo bol cielený.
V dôsledku neustáleho trénovania sa u mnohých hráčov prejavujú krátke, trhané a vzpriamenejšie korčuliarske pohyby. Niektorí hokejisti, ktorí naraz a celý rok trénujú série cvičení pre zdokonalenie korčuľovania na ľade aj mimo neho dokonca pociťovali zhoršenie korčuľovania.
Je tiež dokázané, že hráč pred pubertou nemôže dosiahnuť výrazný svalový zisk, preto je skorá špecializácia a neustále maximálne fyzické cvičenie len zbytočnou hystériou.
Mnohí argumentujú tým, že aj v športoch ako gymnastika, či krasokorčuľovanie sa hráči špecializujú skoro, aby dosiahli elitné postavenie už v mladom veku. Pri hokeji je to ale úplný omyl. V kolektívnych športoch ako je napríklad hokej sa špičkový výkon nedá dosahovať pred pubertou, zatiaľ čo u gymnastiek sa špičkový výkon dosahuje väčšinou pred ňou, najneskôr počas nej.
Hokej je hra s nekonečným množstvom možností, pohybov a vzorcov. Preto potrebuje úplne odlišný typ zdatnosti ako krasokorčuľovanie, alebo gymnastika. V hokeji je potrebná predvídavosť, tvorivosť, rýchle rozhodovanie. Zručnosti ako korčuľovanie, streľba, čítanie hry a reakcia sa vyskytujú v jednej sekunde, preto ich nemožno oddeliť. Je to teda presný opak športov ako je napríklad gymnastika, kde sú pohyby vopred plánované a jasné.
Ak dieťa trénuje v mladom veku iba hokej, oberáte ho o množstvo pohybových zručností, ktoré by sa mohlo naučiť. Mladý športovec, ktorý robí viac športov a učí sa väčšiemu množstvu zručností, sa ľahšie učí aj ďalším novým pohybom. Okrem toho, pri hraní rôznych kolektívnych športov sa dieťa stretáva s rôznymi hernými situáciami, čo mu pomáha zlepšiť čítanie hry a reagovanie na ostatných hráčov v hre.
Najhoršie dôsledky rannej špecializácie sú zranenia z preťaženia a psychické vyhorenia, ktoré zažilo už mnoho hráčov. Počet zranení z preťaženia dnes dosahuje rekordnú úroveň. Mnohí lekári to pripisujú na vrub práve skorej špecializácii v mládežníckom športe. Často sa mladí športovci zrania ešte skôr, ako majú šancu sa naplno rozvinúť. Mnoho ďalších je už v mladom veku vyhorených a so športom končia úplne. No mnohí hrajú hokej ďalej, zúčastňujú sa celoročného tréningového procesu, ktorý sa pre nich stáva stereotypom bez možnosti oddychu a to, čo by ich malo tešiť a inšpirovať ich, im už v mladom veku neprináša žiadnu radosť ani vášeň.
Nemusíme tento stav vecí prijímať. Aj keď sa mladým športovcom čas kráti, stále môžeme začať používať zdravý rozum a odolávať obrovskému tlaku robiť stále viac a viac už v mladom veku. Je čas zachrániť tak krásnu hru akou je hokej.
Josh Levin – zakladateľ Fortis Academy a autor knihy Zachráňme našu hru: Čo je zlé na dnešnom ponímaní hokejového tréningu a ako to napraviť.
(DK)