Pokoj mysle je nehmotný a vydrží navždy

Toto je text, ktorý si rukou napísal Herb Brooks, pravdepodobne ako úvod pred jedným z jeho vystúpení, ktorých mal počas 90-tych rokov pomerne mnoho po celých Spojených štátoch amerických.

Všetci z nás sa niekedy ocitli zoči voči múru. Náš život je plný múrov; medzi mladosťou a dospelosťou….medzi školou a prácou…..medzi ľuďmi……deťmi a dospelými…..manželmi a manželkami……história je plná múrov……každý občas musí čeliť nejakej stene…..tomu sa nikto z nás nevyhne….našou poslednou stenou je smrť.

Na múr na našej ceste životom existuje iba jedna odpoveď a to, že si cez neho musíme nájsť svoju cestu. Väčšina z nás však radšej urobí čokoľvek iné, než aby sa múru postavila tvárou; ani jeden z nás mu naozaj nechce čeliť. Život by nemal fungovať takýmto spôsobom!

Pracujeme a prebíjame sa životom a skutočnými okolnosťami existencie. A máme pred sebou voľbu. Máme čeliť realite života a prekonávať múry, ktoré pred nami stoja, alebo sa máme otočiť preč a odmietnuť ísť proti nim….odmietnuť bojovať, odmietnuť čeliť životu, aký v skutočnosti je.

Samozrejme, že je jednoduchšie nechať veci plynúť a pokračovať životom cestou najmenšieho odporu. No ak to aj urobíme, stále ostávajú dve veci, na ktoré sme zabudli. Ak sa otočíme späť, stena bude stále tam….a bude väčšia ako predtým! A ak sa jej neotočíme čelom, ťažko môžeme zbadať padacie dvere pri našich nohách.

A práve preto, že sa v roku 1980 americký olympijsky hokejový tím odmietol  zastaviť….prešiel cez múr. Nebolo to o tom, že vedeli, že vyhrajú…..nemohli to vedieť.  Ale rozhodli sa postaviť sa tvárou skutočnosti. Vedeli akí vynikajúci sú sovietski hokejisti. Vedeli ako škaredo ich Rusi porazili. Vedeli, že sú mladí a neskúsení…..ale odmietli si vybrať ľahšiu cestu.

Rozhodli sa ísť priamo proti múru…..bez zastavenia a uvažovania o tom, že tade nevedie cesta, bez uvažovania o tom, že by mohli prehrať.

„Načo bojovať? A kvôli čomu?“ To je presne to, ako si sovietsky tím predstavoval , že myslíme. Ale naši mladí športovci takto nerozmýšľali….a ani my by sme nemali…..lebo inak……prehráme a prídeme tak o veľkú radosť….a tou radosťou je pokoj v mysli.

Nie nesmiete tak rozmýšľať…..možno to nebude také dobré ako chcete……možno nedosiahnete vždy všetko, čo chcete….ale jedno slovko už nebude súčasťou vášho slovníka…..KEBY….keby som to urobil takto…..keby som urobil toto…..KEBY…..rakovina mysle…..existuje iba jeden liek na ňu…… DISCIPLÍNA ….pre pokoj našej mysle.

Pokoj mysle je nehmotný a vydrží navždy……a jeho hodnota je omnoho dôležitejšia ako zápasy a podujatia , ktoré ho umožňujú….aké jednoduché!

Herb Brooks